Boj o peniaze z helikoptéry

Samozrejme, rozprašovanie peňazí je len metafora. Princípom je, že centrálna banka začne priamo tlačiť peniaze do ekonomiky. Technika môže byť rôzna, no v skutočnosti by centrálna banka priamo nakupovala vládne dlhopisy, čím by financovala akékoľvek vládne výdavky.

230

Pozornosť finančných trhov zaujalo minulotýždňové stretnutie Bernankeho s japonským premiérom a šéfom centrálnej banky.

Vo veľkom sa začalo špekulovať o tom, či stretnutie nebude spúšťačom pre nový experiment v histórii politiky centrálnych bánk – helikoptérových peňazí.

Abenomika mala v čase svojho spustenia ambiciózne plány – do dvoch rokov zvýšiť infláciu na 2%. Nič také sa neudialo a tak si mnohí myslia, že prišiel čas na najťažší monetárny kaliber – rozprašovanie peňazí z helikoptéry. Ak to vyjde v Japonsku – realizovať sa to môže na celom svete.

Ako sa rozprašujú peniaze?

Samozrejme, rozprašovanie peňazí je len metafora. Princípom je, že centrálna banka začne priamo tlačiť peniaze do ekonomiky. Technika môže byť rôzna, no v skutočnosti by centrálna banka priamo nakupovala vládne dlhopisy, čím by financovala akékoľvek vládne výdavky.

V súčasnosti pri kvantitatívnom uvoľňovaní platí, že centrálna banka tiež nakupuje vládne dlhopisy – no nie priamo od vlády, ale od súkromných  subjektov, ktoré dlhopisy vlastnia. Z pohľadu toku peňazí tam veľký rozdiel nie je. No z pohľadu politického však áno.

Japonská skúsenosť s hyperinfláciou

Aj keď v súvislosti s obavami o hyperinfláciou sa často spomína nemecká Weimarská republika, sú to aj Japonci, ktorí zažili hyperinfláciu. V čase ekonomickej depresie v 30. rokoch minulého storočia to bol japonský minister financií Takahashi, ktorí prišiel s helikoptérovými peniazmi.

V čase Veľkej depresie Japonsko ako prvé opustilo zlatý štandard, výrazne devalvovalo svoju menu a centrálna banka začala priamo skupovať vládne dlhopisy. Už o pár rokov sa z krízy dostalo a ekonomike sa začalo dariť.

Takashiho plán bol skončiť s nákupmi dlhopisov a vrátiť ekonomiku do normálnych vzťahov. Zistil však, že to nie je také jednoduché.

Tlačenie peňazí sa nedá zastaviť

Najväčšou obavou odporcov helikoptérových peňazí je riziko, že tlačenie peňazí sa nedá zastaviť.

Ak si raz vláda zvykne na to, že už nepotrebuje vyberať peniaze od daňových poplatníkov a ani nepotrebuje dôveru finančného trhu, aby mohla predávať svoje dlhopisy – je to koniec obozretných peňazí. A presne toto zažil aj Takahashi.

Keď ekonomika fungovala a Takahashi chcel tlačenie peňazí zastaviť, postavil sa voči nemu silný nepriateľ – vojenská loby. Tá bola primárnym beneficientom vládnych výdavkov a ich obmedzenie by znemožnilo ich plány. Nie je prekvapením, že Takahashi bol v roku 1936 zavraždený.

Zničenie finančnej disciplíny

Tlačenie peňazí je spôsob zvýšenia ekonomickej neefektívnosti. Miesto toho, aby vláda optimalizovala svoje náklady, tlačenie peňazí jej dáva do rúk možnosť odďaľovať štrukturálne reformy. Dlhodobý ekonomický potenciál ním však výrazne trpí.

Boj o peniaze z helikoptéry len začína, a nielen v Japonsku. Tábor odporcov a prívržencov tlačenia peňazí narastá ako v Európe, tak aj v USA. Bude zaujímavé sledovať, ktorá strana nakoniec zvíťazí. Výhra jedného či druhého tábora bude mať zásadný vplyv nielen na finančné trhy.

AK SA TI ČLÁNOK PÁČIL, ZDIEĽAJ HO S PRIATEĽMI ?


PRIDAŤ KOMENTÁR