Spoločnostiam prevádzkujúcim tieto weby hrozí pokuta až 500 000 EUR, blokácia platieb cez slovenské banky a samotným webom blokácia cez poskytovateľov internetu. Kým doteraz tieto aktivity zostávali zo strany týchto spoločností nepovšimnuté, teraz bude pravdepodobne všetko inak.
Spoločnosti zo “slovenského čierneho zoznamu” sú licencované v EU, prípadne vlastnia aj lokálne licencie ako napr. v UK, Dánsku a mnohých iných krajinách. Sú to spoločnosti, zamestnávajúce celosvetovo tisícky ľudí a ich zisky sa pohybujú v miliardách ročne. Disponujú armádou najlepších právnikov, obrovskými finančnými zdrojmi a pripravenosťou brániť svoje záujmy.
Vývoj udalostí chronologicky
Poďme sa teraz pozrieť na vývoj udalostí v slovenskej legislatíve pekne chronologicky. Súboj začal už v roku 2011 keď vláda Ivety Radičovej a vtedajší minister financií Ivan Mikloš chceli presadiť blokovanie platieb a webov, avšak skôr než k tomu celému došlo, vláda padla.
Ako spúšťač sa považovala reklama jednej zo spoločností na majstrovostvách sveta v ľadovom hokeji, ktoré vtedy organizovalo Slovensko. Čo sa však vtedy podarilo dotiahnuť do konca bola zákon o zákaze reklamy novelou zákona o hazardných hrách. Táto novela nepostihovala samotné gamblingové spoločnosti, ale reklamných partnerov.
Efektivita tohto kroku je sporná a podľa názoru mnohých sa minula účinku. Po nástupe druhej vlády Roberta Fica v roku 2012 sa situácia na pár rokov upokojila, nakoľko hazard sa dostal mimo fokusu.
Naspäť na výslnie diskusií sa vrátil v roku 2016 prípravou na kroky, ktoré sa postupne uvádzali do účinnosti od začiatku roku 2017. Najdôležitejšie pre prax sú zriadenie komisie, ktorá má tento dozor uplatňovať a aktualizovanie zoznamu zakázaných webov a následné legislatívne spúšťače.
Udalosti na poli hazardných hier v rokoch 2016 a 2017
Po poslednej konzultácií krokov s Bruselom v 2016 sa javilo, že boj finančnej správy s poskytovateľmi nelegálnych hazardných hier bude ľahká cesta a tieto kroky sú “požehnané” Európskou Úniou.
Dnes je tomu však pravdepodobne inak a ako precedens tu je súdne rozhodutie z Brusselu, ktoré Európska asociácia pre hry a stávkovanie (EGBA) vyhrala v mene zastupovanej spoločnosti. Členmi sporu sú Maďarsko a nemenovaný gambling operátor. Naši južný susedia išli na vec radikálne.
Jednoducho začali blokovať weby poskytujúce hazardné hry a to už pár rokov dozadu. Pre zjednodušenie: Podľa legislatívy EU nie je možné zakázať podnikateľskému subjektu z jednej krajiny prístup na trh druhej krajiny. Na hazard sa síce vzťahujú osobité pravidlá, avšak nie tak celkom.
Problémom je fakt, že neboli zverejnené pravidlá pre získanie licencie pre všetkých operátorov a argument “Na hazard chceme monopol štátu” vyvoláva v Bruseli skôr podráždenie. Detaily tohto rozhodnutia nájdete pod článkom.
Uplatnenie výsledku spomínaného súdneho sporu v praxi ešte známe nie je, avšak fakt, že EGBA vyrazila do boja v Maďarsku, ktoré je oproti Slovensku z pohľadu príjmov z hazardu menej zaujímavé je prísľubom toho, že tak urobí aj u nás.
Aj podľa slovenského portálu hracie automaty, Slovensko presne zapadá do šablóny spomínaného súdneho sporu a v prípade, že dôjde k jeho pokračovaniu (tentokrát s našou účaťou), bude výsledok pre Slovensko nepriaznivý.
Stanovisko vlády
Stanovisko vlády “Na Slovensku bude len jeden prevádzkovateľ hazardných hier” je podľa Bruselu nezlúčiteľný s myšlienkou a podstatou Únie.
Situácií v Poľsku, Holandsku, Česku, Maďarsku a teraz už bohužiaľ aj na Slovensku sa bližšie venoval aj nórsky portál www.norskcasino.bet. Napríklad naši západní susedia následovali princípy EU a umožnili vstup zahraničným spoločnostiam na svoj trh.
Od 1.1.2017 môžu za veľmi prísnych podmienok požiadať o licenciu všetci operátori. Zatiaľ to však urobila len Fortuna, nakoľko sa vyskytol iný problém. Vlastne hneď niekoľko.
Cena licencie je 50 000 000 CZK, výška jackpotu obmedzená na 500 000 CZK, vysoká – 35% daň z príjmu, po 45 minútach nútená 15 minútová prestávka pre každého hráča, hlavne však paralelný začiatok platnosti AML zákona (zákona proti praniu špinavých peňazí).
Tento zákon núti každého hráča a teraz už aj tipujúceho, aby osobne išiel overiť svoju totožnosť na pobočku. Pobočky tam majú pritom len stávkové spoločnosti fungujúce tak ako na Slovensku. Otázkou pre tieto nadnárodné spoločnosti je, či to stojí za to investovať milióny na otvorenie byrokratických a administratívnych centier v čase internetu.
Ako sa bojuje na západe a na severe
Spomínaný nórsky portál sa vo svojich analýzach oveľa viac venuje západným a severským krajinám krajinám, keďže Slovensko či Maďarsko sú v porovnaní so Spojeným Kráľovstvom, Nórskom či Švédskom z pohľadu ziskov zanedbateľné.
Gamblingové spoločnosti veľmi spozorneli keď v roku 2012 v Nórsku, ktoré je považované a najlukratívnejšiu európsku krajinu z pohľadu príjmov z online hazardu začal platiť obdobný anti-gamblingový zákon.
Tento zákon upravoval viaceré okolnosti, najzávažnejším však bola blokácia platieb do online kasín prostredníctvom nórskych platobných kariet. Trvalo menej ako týždeň kým bol nájdený efektívny nástroj na obchádzanie blokácie.
Boli aplikované platobné metódy cez tretiu stranu, ktoré sa tvária ako platba nie do kasína. Takže, akékoľvek snahy nórskych a švédskych vlád ujsť licenčnému systému sa minuli účinku a tak naďalej prichádzajú o milióny ročne.
Ako príklad ako by to mohlo fungovať aby boli všetci spokojní slúži Spojené Kráľovstvo. Na tomto trhu operuje legálne s platnou UK licenciou niekoľko desiatok online kasín. Platia v krajine dane a ročné poplatky za licenciu.
Dozorným orgánom je Gambling Commission, ktorá stanovuje pravidlá hry a tým chráni hráčov. To znie ako pekný marketing, ale poďme sa pozrieť na čísla. V prvom štvrťroku 2017, teda od januára do marca 2017 získala Britská vláda 428.4 milióna libier na poplatkoch, za rok fiskálny 2016 to bolo zhruba 1,6 miliardy libier.
Tipos pritom v roku 2016 z online hazardných hier odviedol do rozpočtu zhruba 1,5 milióna EUR a cez čierny trh (za ktorý sú považované aj spoločnosti zo zakázaného zoznamu) v rovnakom roku podľa odhadu finančnej správy ušlo zhruba 7,9 milióna EUR. Za pováženie teda stojí či nie je aj pre štát lepšie stanoviť legitímne pravidlá licenčnej politiky zohľadňujúce princípy EU.