Európska centrálna banka znížila minulý týždeň depozitné sadzby ešte nižšie do negatívneho pásma. To znamená, že všetky finančné inštitúcie, ktoré majú zaparkované peniaze na účtoch ECB musia ešte o niečo viac platiť za to, že v ECB majú uložené voľné zdroje.

Negatívne úrokové sadzby idú samozrejme proti akejkoľvek logike ukladania peňazí, avšak v týchto pohnutých časoch sa jedná o čoraz častejšie riešenie. Centrálne banky sa snažia týmto krokom viac motivovať banky v poskytovaní úverov a tým konečne pomôcť zdvihnúť infláciu.

Niektoré finančné domy sa s týmito opatreniami vyrovnávajú naozaj svojsky. Doslova vyberajú peniaze z účtov centrálnych bánk a ukladajú si ich pod matrac.

Logiku to v konečnom dôsledku má, veď aspoň nebudú musieť platiť za to, že majú niekde uložené svoje peniaze. Príkladom je nemecká zaisťovacia spoločnosť Munich Re. Ide o druhú najväčšiu zaisťovňu na svete, ktorá aktuálne spravuje približne 231 miliárd eur.

Táto nemecká spoločnosť sa rozhodla vybrať prvé milióny eur a nakúpiť za ne dve ďalšie meny. To znamená, že približne 10 miliónov eur skonvertovala do dvoch cudzích mien, ktoré tak už nie sú na účtoch ECB.

Podľa CEO Munich Re Nikolausa von Bomharda sa týmto vyhne negatívnym úrokovým sadzbám, ale zároveň nepríde o možnosť využiť tieto zdroje v krátkej dobe, keďže nie sú uložené do dlhodobejších finančných nástrojov, ale iba skonvertované do iných mien.

Takisto dodáva, že budú pozorne sledovať, ako sa s negatívnymi úrokovými sadzbami vyrovnáva konkurencia a budú podľa toho postupovať.

Stratégia Munich Re tak môže do značnej miery podkopať skutočný cieľ tejto neštandardnej politiky európskej centrálnej banky.

Namiesto toho, aby banky a ďalšie finančné spoločnosti začali poskytovať voľné zdroje vo forme úverov obyvateľstvu a podnikom, tie naopak hľadajú iné možnosti, ako sa s týmto opatrením vysporiadať. A jednou z nich je aj nákup iných mien, ktoré v konečnom dôsledku môžu priniesť aj zisk.

Paradoxom tohto postupu je takisto aj to, že v 21. storočí, kedy je čoraz viac platieb uskutočňovaných elektronicky a prostredníctvom kreditných kariet, ide Munich Re skúmať výšku nákladov, ktoré sú spojené s uskladnením reálnych bankoviek, do ktorých boli eurá, vybraté z ECB, skonvertované.

Avšak, keď už teraz držia nejaké fyzické zásoby zlata vo svojich trezoroch, uskladnenie bankoviek im asi taký problém robiť nebude.

Celý tento cirkus a postoje finančníkov ukazujú, aká nemohúcna už menová politika v súčasnosti je. Akékoľvek opatrenie prijaté centrálnymi bankami má buď iba krátkodobý účinok alebo vôbec žiadny.

Aj v tomto prípade sa ukazuje, že prijaté opatrenia, ktoré sa týkajú krátkodobých vkladov nemôžu stimulovať banky k výrazne vyššiemu požičiavaniu dlhodobých úverov.