Napriek netradičným nástrojom, ktoré ECB už aplikovala, sa zdá, že eurozóna uviazla vo vodách minimálnej inflácie a slabého ekonomického rastu. Zlyhanie európskej verzie kvantitatívneho uvoľňovania a negatívnych úrokových sadzieb ohrozujú dôveryhodnosť Európskej centrálnej banky.

Situáciu ešte viac zhoršuje stav na druhej strane Atlantiku, kde sa americkému Fedu inflačný cieľ naplniť v nadchádzajúcich rokoch pravdepodobne podarí. Rast cien v USA dosiahol v januári 1,7 percenta, čo je najviac od júla 2014. V eurozóne to bolo len jedno percento a čo je horšie, tempo sa neustále spomaľuje.

Vynára sa preto celkom oprávnene otázka, či sú mechanizmy prijaté zo strany ECB, teda spätný výkup dlhopisov a negatívne sadzby, k riešeniu súčasnej situácie dostatočné.

Nebude potrebné urobiť ešte niečo viac? Jednou z možností, o ktorej sa začína diskutovať sú takzvané peniaze z helikoptéry. Čo presne tento pojem znamená?

Doteraz sa ECB snažila povzbudiť banky k novým úverom zredukovaním nákladov na úvery cez medzibankový peňažný trh. Treba však povedať, že ovplyvniť reálnu ekonomiku sa zatiaľ do takej miery, ako plánovala, nepodarilo.

Náklady firiem na požičiavanie si, či už na kapitálovom trhu, alebo od komerčných bánk, síce klesli, problémom však je to, že nízke sadzby automaticky nespustili dostatočné oživenie súkromných investícií.

Dôsledkom naopak bola vyššia tvorba hotovostných rezerv firiem a spätný výkup akcií. Malé a stredné firmy stále váhajú, či si majú požičať. V eurozóne totiž vládne len slabá dôvera v ekonomické oživenie.

ECB môže zatlačiť sadzby, ako len bude možné, no keď nie je dostatočný dopyt po úveroch, rast a inflácia sa nenaštartujú. Spomalenie obehu peňazí je tak ako v USA, tak i v eurozóne, perfektným príkladom tejto tendencie. Problém sa objavil po kríze v roku 2008.

Ponúka sa preto otázka, prečo nedistribuovať peniaze do domácností priamo, keď to nefunguje cez banky? Jednou z ciest, ako to dosiahnuť, by mohlo vyčlenenie istej sumy peňazí na špeciálnom účte v banke.

Prostriedky by mohli byť použité len na splatenie už existujúceho dlhu. Pre dlžníkov by bol účinok okamžitý: zníženie dlhu, znovuzískanie spotrebiteľskej dôvery a zvýšenie kúpnej sily pre ďalšiu spotrebu.

Pre tých, ktorí nie sú zadlžení, by mohlo byť podmienkou získania peňazí investovať ich do infraštruktúrneho projektu, čo by stimulovalo investície a prinieslo dlhodobý zisk.

Je to vhodné riešenie? Môže sa to zdať smiešne, no táto myšlienka by mohla mať väčší ekonomický dopad ako súčasné opatrenia ECB, ktoré so sebou prinášajú celý rad nevýhod. Napríklad nafukovanie špekulatívnych bublín vo viacerých trhových segmentoch.

Predseda ECB Mario Draghi takýto scenár na svojej minulotýždňovej tlačovke nevylúčil. Opísal svoj postoj nasledovne:

„Nikdy sme o peniazoch z helikoptéry dostatočnej neuvažovali. Tento koncept je veľmi zaujímavý a v súčasnosti o ňom diskutujú ekonómovia – akademici a iní odborníci. No my sme tento koncept EŠTE neanalyzovali.“

Podstatným záverom z toho je, že sa otvárajú dvere k novým možnostiam. Do istej miery to pripomína signály, ktoré sme dostávali pre niekoľkými rokmi ohľadom možných negatívnych sadzieb. Implementácia takého postupu by samozrejme nebola jednoduchá.

Peniaze z helikoptéry môžu naraziť na technické a bezpochyby i na právne problémy. Je veľmi pravdepodobné, že Nemci budú potrebovať vyjadrenie ich ústavného súdu.

  • Autor: Christopher Dembik, ekonóm Saxo Bank
  • Zdroj: Saxo bank