Príležitosť pre ľudí s autom, ktorí si namiesto večerného sledovania reality šou môžu privyrobiť. Príležitosť pre ľudí, ktorí sa chcú lacnejšie a komfortne odviezť v piatok večer z mesta domov.
Príležitosť pre parkovaciu politiku mesta, pre verejnú dopravu alebo pre kvalitu ovzdušia. Týmto príležitostiam však stoja v ceste regulácie z minulého tisícročia.
- prečítajte si: Zakážme Uber, zapriahnime kone a vráťme sa na stromy
Regulácie starých zabehnutých vecí
Tie rozoznávajú len dve kategórie osobnej prepravy: autobusy a taxíky. Nepoznajú niečo ako platforma zdieľanej ekonomiky. A tak vznikajú problémy. Na týchto platformách totiž nejazdia taxikári ani autobusári.
Jazdia na nich obyčajní ľudia s voľným časom a automobilom. Tí nemajú priestor, čas ani peniaze splniť všetky byrokratické požiadavky a regulácie spojené so získavaním licencií a povolení.
Pre väčšinu takýchto vodičov to nie je kariéra – veď polovica z nich najazdí menej ako desať hodín do týždňa a viac ako dve tretiny vodičov do pol roka na platforme skončí s jazdením.
Na platformách stretnete učiteľky, dôchodcov, študentov, nezamestnaných alebo
začínajúcich podnikateľov, ktorí si potrebujú vykryť životné náklady. Ako zladiť technológie 21. storočia so starými pravidlami, aby nám príležitosti nepretiekli pomedzi prsty?
Vo svete to funguje
Jednoducho. Nie je to žiadna atómová fyzika ani super strážené tajomstvo. Stačí sa pozrieť na to, čo spravila už viac ako polovica štátov v USA. Vytvorili špeciálnu kategóriu tzv. Transportation Network Company.
Teda kategóriu pre firmy „sieťovej prepravy“. Sem patria platformy ako Uber či Taxify. Podmienky na získanie tejto licencie sú výrazne jednoduchšie ako pre taxikárov a
môžu ich tak splniť aj voľnočasoví vodiči na platformách.
Takúto reguláciu ako prví vytvorili politici v Kalifornii v roku 2013. Iné štáty využili už existujúcu kategóriu tzv. For-Hire Vehicles, teda akási „zmluvná preprava“.
Táto kategória mala historicky vždy nižšiu mieru regulácie a voľnejší vstup do odvetvia. Príkladom takéhoto postupu je New York City, kde pod touto kategóriou jazdia vodiči Uberu, alebo Česká republika, kde poznajú kategóriu „zmluvná preprava“ a Uber sa zaviazal splniť jej podmienky.
Nie je to vina pasažierov a vodičov
Na Slovensku momentálne nemáme ani jednu z týchto možností, a tak fungujú spomínané platformy v akomsi vzduchoprázdne. To však nie je ich vina, nie je to ani vina ich pasažierov alebo, nebodaj, taxikárov.
Na vine je regulátor, ktorý zaspal na vavrínoch. Uber tu funguje už takmer tri roky. To je možno vo svete politikov a ministerstiev krátky okamih, počas ktorého sa vôbec začne
nejaký legislatívny proces.
No vo svete internetu a mobilných aplikácií je to celá večnosť, počas ktorej vzniklo a
zaniklo množstvo startupov a existujúce aplikácie boli 150-krát aktualizované.
Apelujme tak na politikov, aby sa zobudili a spravili jedno malé rozhodnutie, ktoré pomôže množstvu ľudí nielen v Bratislave. A zároveň sa tým posunieme vpred oproti krajinám, ktoré bojujú proti technologickému pokroku.
- prečítajte si: 10 kníh o biznise, ktoré vo vašej knižnici nesmú chýbať
Slovensko tak môže získať lepší život pre vodičov a pasažierov a zároveň si budovať reputáciu ako krajina, ktorá je otvorená inováciám. S digitálnym lídrom na čele krajiny sa to musí podariť.
- Autor: Róbert Chovanculiak
- Zdroj: http://iness.sk/sk