Až by sa žiadalo povedať, že sú na nej hlavne partizáni. Je to boj zložitý a zamotaný, preto informácie presakujú k neodbornej verejnosti len poriedko.
Je to však zároveň roztržka, ktorá sa týka tých najkľúčovejších princípov fungovania spoločného trhu EÚ a politicko-ekonomickej budúcnosti Únie.
Základné princípy Únie
K základným princípom Únie patrí voľný pohyb tovarov a služieb. S tovarmi je to dnes už pomerne jednoduché, nikto nikomu nebráni kúpiť si topánky, televízor, či nábytok v Holandsku, Bulharsku alebo inde (hoci ostali trecie plochy, napríklad pri potravinách).
Výrobky podriaďujú identickým hygienickým, environmentálnym, či bezpečnostným pravidlám produkcie. Nazvime takýto trh „jednotným“.
So službami je väčší problém. Tie totiž v sebe obsahujú presun pracovnej sily. Ak chce slovenská firma spraviť fasádu na francúzskej škole, bez ľudí to nepôjde.
- Prečítajte si: „Bitcoin je podvod“
Lenže pracovné regulácie nie sú zakrivenie uhoriek. V každej krajine ich chráni armáda zúrivých odborárov, politikov a dotknutých zamestnancov.
Konkurenčný boj o klientov
Do konkurenčného boja o klientov vstupujú firmy vyzbrojené rôznymi zbraňami, ktoré do istej miery odrážajú ich domácu ekonomickú a legislatívnu situáciu. Niektoré sú lepšie vyzbrojené hmotným a finančným kapitálom, niektoré majú za opaskom dlhoročné know-how a iné zase – nízke mzdy.
No a niektorým krajinám sa prestalo pozdávať, že by sa malo konkurovať aj v tej poslednej položke, teda mzdách. Nie je náhodou, že na jednej strane je Francúzsko s jeho notoricky preregulovaným trhom práce a na strane druhej východoeurópske krajiny, s výnimkou Slovenska.
Je jasné, že EÚ musí nájsť kompromis medzi nárekom francúzskych odborárov a úplne zmrazeným spoločným trhom služieb. Tak sa budujú a prebudovávajú sady pravidiel o „vyslaných“ pracovníkoch a ich mzdách.
Víťaz a porazený
Bohužiaľ, vo svete regulácií vždy musí byť víťaz, aj porazený. Sprísňovanie mzdových podmienok vyslaných pracovníkov bude zhoršovať konkurenčnú pozíciu firiem z chudobnejších krajín.
Vzhľadom k súčasnému nastaveniu diania v EÚ smerom k väčšej centralizácií, je vývoj smerom k čoraz jednotnejším pravidlám pracovného trhu pravdepodobný. Viď čerstvý nápad na zriadenie novej inštitúcie EÚ (dokáže ich ešte niekto vôbec zrátať?), ktorá by „monitorovala dodržiavanie pracovného práva“.
Položme si otázku. Ak majú nízkokvalifikovaní občania okresov Krompachy, Poltár a ďalších problém uspieť na dnešnom trhu práce podľa slovenskej legislatívy, aké budú ich šance, keď sa zákonníky práce v Európe začnú viac približovať tým francúzskym, či talianskym?
Najväčším paradoxom pre Slovensko je, že náš vlastný premiér sa podporou tohto trendu rozhodol obetovať 100 000 slovenských vyslaných (presnejšie vyslaní) pracovníkov zo strachu pred prílevom lacnej pracovnej sily na Slovensko, rozumej zo strachu pred slovenskými odborármi.
- Prečítajte si: Prečo staniční taxikári nie sú problém, ale symptóm (názor)
- Autor: Martin Vlachynský
- Zdroj: http://iness.sk/sk
- Zdroj titulného obrázku: pexels